Voľby na post rektora

Publikované: Miroslava Škutová

Rektor. Post rektora je dôležitou funkciou, ktorá prináša mnoho zodpovednosti. A onedlho sa končí funkčné obdobie doterajšej rektorky, pani prof. Ing. Tatiany Čorejovej, PhD. S tým súvisia aj voľby, ktoré sa budú konať. Keďže sa už voľby propagujú plagátmi, chceli by sme aj my priblížiť študentom ďalšie informácie, ktoré by mohli pomôcť pri rozhodovaní. Prinášame vám rozhovor s pani prof. Ing. Tatianou Čorejovou, PhD., doterajšou rektorkou Žilinskej univerzity. Za rozhovor ďakujeme a dúfame, že si študenti nájdu čas a zúčastnia sa volieb na post rektora.

 

Kedy presne sa uskutočnia voľby na post rektora?

Presný dátum je stanovený harmonogramom, ktorý stanovil Akademický senát Žilinskej univerzity a voľby sú 19. mája  2014 o 13:00.

 

Kde budú prebiehať?

NG 01

 

Aké prednosti alebo vlastnosti by mal mať rektor? Čo je pre rektora dôležité?

Myslím si, že vnímanie rôznych požiadaviek rôznych skupín. A dokázať ich dávať dohromady, prípadne dokázať nájsť cestu, ako sa dajú dať dovedna rôzne zámery, ciele. Univerzita je veľká inštitúcia s veľa mladými, kreatívnymi a múdrymi ľuďmi. Ale je tu aj množstvo študentov, ktorí tiež majú svoje záujmy. A to je asi úlohou rektora, vytvoriť si tím, ktorý pomôže skoordinovať zámery, ktoré každý sleduje svojim spôsobom. K tejto úlohe sa viaže bezprostredne druhá úloha, a to motivovať. Motivovať ľudí, aby podali taký výkon, ktorý je rozhodujúci pre univerzitu. Motivovať študentov aby študovali, pretože pre nás najlepšou vizitkou je úspešný študent. A aj pre mňa najväčšou motiváciou je, keď stretnem študenta, ktorý sa uplatnil a ktorý je spokojný so svojou prácou. Po čase, úplne mimovoľne sa niekde stretneme a povie: „Áno, som váš absolvent.“ Lebo naozaj za roky pôsobenia na univerzite si človek nedokáže zapamätať všetkých absolventov. To je pre mňa asi najlepšie ocenenie, že naozaj moja práca mala pre niekoho zmysel. Nehovorím, že pre každého, nie každý spomína na každého učiteľa s láskou a s veľkým entuziazmom. Treba teda  motivovať aj študentov pri ich hľadaní cesty profesionálnym životom, pri ich hľadaní vzorov. To sú asi také dve základné úlohy. Vidieť budúcnosť univerzity v kontexte so zámermi jednotlivých jej zložiek, zamestnancov, študentov i okolia a vedieť motivovať ľudí pre naplnenie týchto zámerov.

Máme už známych kandidátov?

Áno, samozrejme. Môžete vidieť plagáty s kandidátmi či web stránku univerzity. Kandidáti sú traja. Chcela by som pokračovať v tom, čo mám ešte rozpracované. Práve preto som sa rozhodla kandidovať. Ďalšími kandidátmi sú páni prof. Ing. Karol Matiaško, PhD. z Fakulty riadenia a informatiky a prof. Ing. Ján Mikolaj, PhD. zo Stavebnej fakulty.

 

Čo by bolo Vašou prioritou, keby ste sa stali opäť rektorkou?

Pre mňa prioritou je naozaj dokončiťuviesť do realizácie projekty, s ktorými sme začali. Je veľa procesov, ktoré sú zdĺhavé, a ktoré sú naozaj náročné z hľadiska zabezpečenia organizácie, financovania, vzťahu k vonkajšiemu prostrediu. Neznamená to, že by sme realizovali len tie najväčšie projekty na univerzite, či je to Výskumné centrum Žilinskej univerzity alebo Univerzitný vedecký park. Pre mňa je dôležité uskutočňovať aj ďalšie aktivity, napr. spolupracujeme a snažíme sa podporiť finančne aj študentské organizácie. Tento rok internátne rozhlasové štúdio RAPEŠ má 40 rokov, a potrebuje rekonštrukciu svojich priestorov. Momentálne sa dokončuje projekt stavebnej dokumentácie, aby bola zabezpečená statika. Našim zámerom je už v lete pripravovať štúdio tak, aby čo najskôr bolo v novom šate a spĺňalo profesionálne požiadavky, ktoré sú na takéto internátne štúdiá kladené. Potešilo ma, keď som počula, že na Radioralley 2014 obsadili 3. miesto. A vždy poteší, keď počujete o študentoch, že urobili niečo, čo by nemuseli, ale čo im môže pomôcť v ich ďalšej existencii. Ďalej sú to rekonštrukcie budov, výsadba zelene. V súvislosti s budovaním Vedeckého parku aj Výskumného centra muselo dôjsť k výrubu niektorých drevín, ale radi by sme prispeli k tomu, aby Žilina bola zelená, vrátane areálu Žilinskej univerzity v Žiline. Sú tu ďalšie zámery. Dobudovanie možno malých vecí, ktoré bežne nevnímame ale začne to byť pre nás problém v nejakej situácií. Napríklad bezbariérovosť v trakte celého kempusu. Časť budov je už bezbariérových, ale keď prídete na úroveň rektorátu a chcete prejsť do ďalších starších priestorov na fakultu PEDAS alebo na Strojnícku fakultu či Elektrotechnickú fakultu, už sa bez pomoci nezaobídete. Pre vozíčkara je to veľký problém aj pre každého, kto chodí o barlách. Je samozrejme spracovaný a rozbehnutý projekt. K jeho realizácii má prísť do konca tohto roka. Pokračujú práce na rekonštrukcii ďalšieho internátu na Veľkom Dieli, pri tom by sa mala upraviť aj parkovacia plocha. Zároveň pripravujeme  projektovú dokumentáciu k úpravám napríklad budovy Starej menzy. Sú v nej umiestnené viaceré športoviská, ale zvonku vyzerá budova dosť schátralo. Takže robíme na projektovej dokumentácii aj s riaditeľom internátov. To sú všetko úlohy, ktoré by som rada dokončila.

 

Čo prinieslo alebo sa zmenilo za obdobie, keď ste zastávali post rektorky?

Mnoho vecí je zmenených. Niektoré sú viditeľnejšie, iné menej. Niektoré vyplývajú z toho, že nám to priniesol život. Z tých viditeľnejších si myslím, že pozitívne je vnímané  vybudovanie chodníkov. Od menzy k budovám NS a NR, obojsmerné sprevádzkovanie cesty v úseku NS – hospodársky blok. Cesta ešte vyžaduje opravy, je rozbitá, ale to je predmet rokovania s Mestom Žilina, nakoľko ide o mestskú komunikáciu. Čo je ešte viditeľné je aj autobusová linka, ktorá ide do areálu, bol to výsledok jedného nášho projektu  v spolupráci s mestom. Je to aj otázka rekonštrukcie internátu E. Sú to ďalšie bloky, ktoré boli rekonštruované na Hlinách. Je to riešenie vykurovania, zásobovania vodou aj na detašovanom pracovisku Elektrotechnickej fakulty v Liptovskom Mikuláši, kde škola musela zasiahnuť. Ďalej je to rekonštrukcia objektov na letisku v Dolnom Hričove, ktoré patria Žilinskej univerzite. Vybudovanie simulátorov, bufetov, ktoré vznikli na internátoch na Veľkom Dieli alebo aj v NR-ku, predajne študijnej literatúry. To menej viditeľné vidí len časť študentov. Vidia novú techniku v laboratóriách, napríklad simulátor tunelov, simulátor na vodnú dopravu, To vidia tí študenti, ktorí sú s tým spojení. A samozrejme, čo tiež nie je viditeľné a čo si nie každý uvedomuje, že tak ako na školu v roku 2002 prešli vlastnícke práva zo štátu k majetku univerzity, tak sa univerzita o tento majetok musí starať. Všetky procesy s tým spojené neboli dotiahnuté do konca. Napríklad pozemky pod Fakultou špeciálneho inžinierstva. Budovy nám patria, pozemky nie. Pripravuje sa nový stavebný zákon, ktorý by mal od budúceho roku platiť. To znamená veľká práca ohľadne vlastníckych práv k pozemkom. To isté sa dotýka detašovaného pracoviska v Ružomberku. Riešime aj takéto úlohy. Budova“ E“ na Komenského ulici, kde predtým sídlila Stavebná fakulta, je momentálne síce prázdna, ale pripravená na predaj alebo na ďalšie využitie. Vyriešili sme však vlastníctvo pozemkov zámenou s Mestom Žilina. Zároveň, po našich pozemkoch viedli cesty, chodníky, ktoré vlastní  a spravuje mesto. Na Žilinskej univerzite všetky tieto úkony musia prejsť schválením v senáte,  správnej rade, na meste  musia prejsť schválením na zastupiteľstve, potom právnici formulujú zmluvy a dôjde k ich podpisu a následne k zavkladovaniu na katastri. To všetko trvá nejaký čas, bežne aj 2 – 3 roky. To isté sme robili s pozemkami pri budove Fakulty riadenia a informatiky vo vzťahu k VÚD, a.s.. To sú také neviditeľné veci, vyžaduje to veľmi veľa drobnej práce a je to často o naháňaní sa s paragrafmi. Vôbec to nesúvisí s tým, že máme vzdelávať a robiť vedu a výskum. Ale  infraštruktúra je veľmi dôležitá pre univerzitu. Je to množstvo práce, ktorá bola urobená v uplynulom období.

Ďakujem za rozhovor.

Aj ja ďakujem.

 

Autor článku: Nikola Ďuricová

Komentáre

ŽUŽO časopis študentov žilinskej univerzity